Menu
Astragalus

Črevná flóra NIE JE doplnkom, ale podmienkou existencie!

Prirodzená podpora našej črevnej flóry pomocou organických tekutých výťažkov z húb

Všetky choroby začínajú v črevách
Všetky mikróby ktoré žijú v ľudskom črevnom trakte, dokonca aj ako nezávislý orgán, sú rovnako dôležité ako naše srdce, mozog a  pečeň. Majú obrovský vplyv na fungovanie celého ľudského tela.

  • Zloženie črevnej flóry má veľký vplyv na fungovanie celého organizmu, najmä na imunitný systém, ale ovplyvňuje aj funkciu mozgu a telesnú hmotnosť.
  • Vedci už dlho vedia, že v črevnom trakte sa nachádza hustá sieť neurónov, ktorá výrazne ovplyvňuje fungovanie tela ako „druhého mozgu”. Môže dokonca ovplyvniť naše emócie tým, že produkuje rôzne hormóny.
  • Ukázalo sa, že obézne myši a ľudia majú črevnú flóru, ktorá obsahuje kmene, ktoré získavajú viac energie z potravy ako chudé myši a ľudia.

Väčšina mikróbov žijúcich v črevnom trakte sú baktérie, ale dôležitú úlohu pri udržiavaní nášho zdravia zohrávajú aj kvasinky, vírusy a prvoky, ktoré žijú vedľa nich. (v súhrne: mikrobióm)

Rôzne poškodenia narušujú rovnováhu mikrobiómov v črevnom trakte, t. j. škodlivé mikroorganizmy prevládajú nad prospešnými mikróbmi, to je dysbióza.

Porucha ľudskej – mikrobiómovej symbiózy (dysbióza) niekoľko chronických chorôb (autoimunitné ochorenia, zápalové ochorenia čriev, IBS, astma, chronové ochorenie, SIBO, obezita, reumatoidná artritída Lloyd-Price a kol., 2016).

Keď je mikrobiomová rovnováha rozrušená, v tele sa vyvíja lokálny a systémový zápal, ktorý vedie k rozvoju chronických chorôb. ( Hand a kol., 2016 ). Možno nie je prekvapujúce ale riziko vírusových infekcií môže byť vyššie pri týchto chronických zápalových ochoreniach.

Naša črevná flóra a imunitný systém
70 – 80% nášho imunitného systému sa nachádza v črevnom trakte.

Ukázalo sa, že mikrobióm zohráva významnú úlohu vo funkcii a vývoji imunitného systému. Zohráva tiež dôležitú regulačnú úlohu vo funkcii respiračného imunitného systému, t.j. pri obrane dýchacích ciest, v súvislosti s črevnou pľúcnou osou.

Existuje stále viac dôkazov o tom, že narušenie homeostázy medzi mikrobiómom a hostiteľským imunitným systémom môže nepriaznivo ovplyvniť ochranu vírusu.

Vírusové infekcie napádajú tkanivá a orgány vrátane: horných dýchacích ciest a pľúc (napr. Rhinovírusy a chrípka, COVID19), hrubého čreva (napr. Rotavírus), pečene (napr. Vírus hepatitídy B), miechy (napr. Poliovírus) a bielych krviniek (napr .:HIV). Zdravá črevná flóra nemá priamy vplyv na COVID19, ale môže podporovať zvýšenú aktivitu imunitného systému.

Bez ohľadu na výhody probiotík je nepravdepodobné, že budú mať priamy vplyv na infekciu SARS-CoV-2. V tomto ohľade môžu probiotiká pomôcť napraviť poruchy mikrobioty pozorované v každom prípade COVID-19 inhibíciou rastu konkrétnych oportúnnych baktérií a / alebo podporou hojenia prospešných baktérií. Okrem toho môžu probiotiká zvýšiť aktivitu imunitného systému.

Os črevo-pľúca
Mikrobióm interaguje priamo s imunitným systémom a cez lymfatický systém s pľúcnym tkanivom. ( Mcghee a Fujihashi, 2012 ; Dátum a mtsai, 2017 ; Ipci a kol., 2017 )

Viacero štúdií uvádza, že poruchy črevnej flóry sú spojené s ochorením pľúc a respiračnými infekciami ( Hand a kol., 2016 ; Belkaid a Harrison, 2017 ; Selber-Hnatiw a kol., 2017 ; Gong a Mtsai, 2018 ; Schirmer a kol., 2018 ).

Nedávna štúdia informovala o tom, že zdravá črevná flóra zvýšila rezistenciu hostiteľa na chrípku, keď sa vyskytla fatálna infekcia chrípkou ( Zhang a kol., 2020 ).

Počas klinických skúšok sa zistilo, že kombinácia niekoľkých probiotických kmeňov znižuje príznaky vírusových infekcií horných dýchacích ciest o viac ako 27%. Okrem toho sa zistilo, že táto probiotická kombinácia je ešte účinnejšia u osôb starších ako 45 rokov a obéznych alebo s nadváhou, čo je tiež pozoruhodné, pretože sú vystavené zvýšenému riziku mnohých chorôb, ako je COVID.

Zdravé črevá môžu byť tiež životne dôležité v boji proti pľúcnym infekciám.

Zlepšenie zloženia a pomeru metabolitov črevnej flóry prostredníctvom pre- a probiotík môže byť potenciálnou stratégiou v prevencii a liečbe COVID-19.

Os črevo-mozog
V roku 2018 publikoval časopis Nature Reviews Microbiology výskum, podľa ktorého zloženie črevných baktérií ovplyvňuje ľudské správanie a mozgové funkcie.

Imunitné bunky v črevnej stene sú v neustálom kontakte s mikrobiómom a nepriaznivé zmeny, ktoré sa tu vyskytujú, ovplyvnia celý organizmus.

Existuje zvýšené riziko zápalových ochorení čriev, obezity, kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky a inzulínovej rezistencie.

Vôbec nie je jedno že ako sa stravujeme, pretože to v podstate určuje naše myslenie. Môžeme sa teda dokonca cítiť zle z potravín, ktoré jeme, ale môžeme sa tiež dostať do dobrej nálady a stavu mysle, ale iba vtedy, ak konzumujeme správne potraviny.

A v prípade úniku črevného syndrómu spôsobujú rôzne toxíny zápal v črevnej stene, ktorý môže spôsobiť príznaky, ako je mozgová hmla, úzkosť, depresia a dokonca viesť k problémom so správaním.

Podľa štúdií, čím viac baktérií sa nachádza v črevnom trakte, tým je menšia pravdepodobnosť vzniku nadmernej stresovej reakcie, úzkosti alebo depresie.

Použitie probiotických prípravkov má zmysel, ak vytvoríme vhodné prostredie v črevnom trakte pre rast „dobrých“ baktérií.

Nevyhnutnou podmienkou je regenerácia črevnej sliznice a zníženie škodlivých mikróbov.

Vyžaduje si to predovšetkým perbiotiká.

Dobrou správou je, že náš mikrobióm môžeme urobiť zdravým a liečivé huby v tom zohrávajú obrovskú úlohu, ktoré sú vynikajúcimi prebiotikami, znižujú zápal črevnej sliznice prostredníctvom ich protizápalových účinných látok a podporujú jej regeneráciu.

Vplyv mediciálnych húb na zdravý mikrobióm
zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5618583/

Tisíce liečivých húb sa používajú na lekárske a potravinové účely a ich vplyv na zdravé mikrobiómy je predmetom ďalšieho výskumu.

Prínosom liečivých húb je to, že sú bohatými zdrojmi alfa a beta glukánov, manánov, hemicelulózy, a preto majú vynikajúci prebiotický účinok.

Tento vedecký prehľad sumarizuje priaznivé účinky určitých druhov liečivých húb na črevnú flóru prostredníctvom inhibície exogénnych patogénov a zlepšenia zdravia hostiteľa.

Prebiotiká potláčajú endogénne patogény v gastrointestinálnom trakte (GI), čo umožňuje, aby bol imunitný systém odolnejší voči exogénnym patogénom.

Prebiotiká tiež znižujú šance na rozvoj chorôb, ako sú cukrovka, obezita a rakovina.

Oligosacharidy a vlákna sú hlavnými zložkami prebiotík.

Beta-glukány v hubách sú prebiotiká, ktoré inhibujú rast patogénov stimuláciou rastu dobrej črevnej flóry, čím bránia rozvoju metabolických porúch, zápalu čreva, porúch pečene a nervového systému a zvyšujú energetickú zásobu tela!

Huby obsahujú bioaktívne polysacharidy a esenciálne aminokyseliny, minerály: vápnik, draslík, horčík, železo, zinok. Huby majú významný obsah bielkovín. Sacharidy tvoria asi polovicu obsahu sušiny v hubách. Sacharidy a beta-glukány v hubách hrajú významnú úlohu liečivými vlastnosťami. Minerál, ktorý prevláda v hubách, je draslík. Obsah kyseliny askorbovej 150 – 300 mg / kg, riboflavín 2,6 – 9 mg / kg, niacín 63 – 83 mg / kg. Priemerný obsah ergosterolu je 1,98 mg / g, obsah vitamínu D2 je 16,88 µg / g. Obsah vitamínu D2 v hubách sa môže zvýšiť UV žiarením. Huby majú najsilnejší chelatačný účinok na kov vďaka svojmu významnému antioxidačnému účinku a fenolickému zloženiu.

Účinky určitých druhov húb na tráviaci systém a črevný mikrobióm

plesňové druhy

Účinná látka

Účinok na zdravie

Účinok na črevný mikrobióm

Frondosa Grifola

vodná frakcia

poskytuje ochranu pred tvorbou črevných nádorov

[ 62 ].

má priaznivý vplyv na zloženie a aktivitu mikrobiómu

Ganoderma lucidum

etanolová frakcia

Ganoderma lucidum znižuje obezitu myši modifikáciou zloženia črevného mikrobiómu

[ 64 ].

 

GL znížil pomer Firmicutes / Bacteroidetes.
Znížila hladiny proteobaktérií nesúcich endotoxíny.
Zachováva tiež integritu čreva a znižuje metabolickú endotoxémiu.

Hericum erinaceus

Galaktoxyloglukánový proteínový komplex, vodná frakcia

Hericum erinaceus má protirakovinové, imunomodulačné, hypolipidemické, antioxidačné a neuroprotektívne účinky [ 67 ].

Hericum erinaceus mení zloženie a aktivitu mikrobioty gastrointestinálneho traktu, ktorá prináša hostiteľovi výživové a zdravotné výhody.

Huby obyčajné

polysacharidy

Antibakteriálne vlastnosti [ 53 ].

Biele huby zvyšujú mikrobiálnu diverzitu a urýchľujú rozpúšťanie infekcie rhodentium citrobacter u myší.

Lentinula edode

Lentinan, vodná frakcia

Lentinula edodes polysacharid omladzuje myši z hľadiska imunitnej odpovede a črevnej mikrobioty [ 69 ]

Lentinán zvracia štruktúru črevnej mikrobioty, ako je znížený pomer Firmicutes / Bacteroidetes, zvýšené Bacteroidia, znížené Bacillus a Betaproteobacteria, zvýšené Bacteroidaceae, znížený pomer Lactobacilaceae a Alcaligenaceae.

Fomes fomentarius

polysacharidy

Fomes fomentarius používa sa na liečbu rôznych chorôb, ako sú dysmenorea, hemoroidy, problémy s močovým mechúrom, febrilné choroby, kašeľ, rakovina a reumatizmus [ 70 ].

Presná úloha pri regulácii črevnej mikrobioty ešte nie je dobre objasnená.

Reishi / Ganoderma lucidum
Nazýva sa kráľom húb, má silný protizápalový účinok, prispieva k dlhému životu a lepšej imunitnej funkcii. Vďaka obsahu triterpénu má upokojujúci účinok na nervový systém. Zložky G. lucidum majú priaznivý vplyv na črevnú flóru, a preto pôsobia ako prebiotikum, takže za jej vlastnosti sú zodpovedné polysacharidy. Jeho prebiotický účinok sa prejavuje najmä zvýšením počtu bifidobaktérií. Inhibuje pankreatitídu prostredníctvom regulácie mikrobioty.

Ganoderma lucidium (GL) v modeli experimentu s myšou znížila obezitu myši úpravou zloženia črevného mikrobiotu.

GL znižuje hmotnosť, zápal a inzulínovú rezistenciu u myší kŕmených stravou s vysokým obsahom tuku.

Výsledky potvrdzujú, že GL sa môže použiť ako prebiotikum na prevenciu črevnej dysbiózy a metabolických porúch súvisiacich s obezitou u obéznych jedincov. Ukázalo sa, že huby zlepšujú stav antioxidantov prostredníctvom zmien mikrobiómov.

Huby Chaga (huba jaseňovej kôry)
Chaga sa tradične vyrába na čaj, ktorý sa používa na liečbu mnohých chorôb, ako sú rakovina, vírusové a bakteriálne infekcie, žalúdočné a črevné choroby. Znižuje gastritídu.

Má ochranný účinok proti oxidačnému stresu v pečeni.

Ukázalo sa, že je účinný v niektorých výskumoch na zvieratách pri rakovine hrubého čreva a konečníka, a preto sa považuje za sľubný druh húb pri vývoji lieku používaného na liečbu rakoviny hrubého čreva.

Vyvoláva zmeny v črevnej mikroflóre a zvyšuje počet baktérií na úrovne trupu a prináša zmeny smerom k zdravému bakteriálnemu profilu, t.j. ovplyvňuje pomer Bacteriodetes a Firmucutes zdravým smerom, čím prispieva k zdravému metabolizmu a dosiahovaniu zdravej telesnej hmotnosti.

Cordyceps sinensis
zdroj: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0144861720301314

V štúdii sa na myšom modeli skúmal ochranný účinok polysacharidov Cordyceps sinensis polysacharidy (CSP) na imunosupresiu črevnej sliznice indukovanú cyklofosfamidom (Cy) a mikrobiálnou dysbiózou.

CSP zlepšil rozmanitosť mikrobiálnych spoločenstiev a moduloval celkovú štruktúru črevného mikrobiotu. Analýza taxonomického zloženia ukázala, že CSP zvýšila množstvo probiotík (Lactobacillus, bifidobaktérie, bakteriály) a znížil počet patogénnych baktérií. Tieto výsledky ukazujú, že CSP ako prebiotikum je schopný znížiť vedľajšie účinky Cy na črevnú slizničnú imunitu a črevnú mikrobiotu.

To znamená, že Cordyceps sinensis podporuje regeneráciu črevných slizníc a zdravé zloženie črevnej flóry.

Ježová huba
Účinky účinných látok ježovej huby sú dvojaké, pretože súčasne podporujú fungovanie tráviaceho systému a nervového systému. Nie je zbytočné tvrdiť, že ten, kto ho pravidelne konzumuje, bude mať oceľový nerv a levú myseľ. Budhistickí mnísi pravidelne konzumujú čaj z neho vyrobený pred meditáciou. Dnes vieme, aký úzky je vzťah medzi črevom a mozgom.

Depresia a úzkosť boli študované v japonskej štúdii. Už 4 týždne po užití ježovej huby mali pacienti významné zlepšenie rozsahu depresie a úzkosti.

Ďalšia štúdia sa zamerala na ženy s menopauzou počas štyroch týždňov. Príznaky menopauzálneho nervového systému, t. j. podráždenosť, úzkosť, zhoršená koncentrácia, vykazovali významné zlepšenie v dôsledku extraktu ježkovej huby a vegetatívne príznaky, ako sú búšenie srdca, sa znížili. Zlepšila sa aj kvalita spánku.

Nestačí konzumovať len probiotiká. Aby účinky probiotických prípravkov správne fungovali, musíme poskytnúť vhodné perbiotiká a iné látky potrebné na fungovanie tráviaceho systému.

Prebiotiká sú látky, ktoré spôsobujú rast alebo účinky mikroorganizmov (napr. Baktérií a húb), ktoré prispievajú k blahu ich hostiteľa [ 51 ].

Spotreba bežne známych prebiotických potravín má tiež pozitívny vplyv na črevnú flóru: surový koreň čakanky (64,6%), surový artičok Jeruzalem (31,5%), surová púpava zelená (24,3%), surový cesnak (17,5%) a surová cibuľa (8,6%).

Okrem vyššie uvedeného sa huby považujú za potenciálny zdroj prebiotík, pretože obsahujú rôzne polysacharidy, ako je chitín, hemicelulóza, mannány, a- a p-glukány, galaktány a xylány [ 52]].

Zostavil:

Nikolett Szabó

vedecký pracovník

Astragalus
Naja Forest Banner
Naja Forest Banner
Pozrieť produkty
O hubových extraktoch
Referencie

Zdroje

  1. Rathee S., Rathee D., Rathee D., Kumar V., Rathee P. Mushrooms as therapeutic agents. Rev. Bras. Farmacogn. 2012;22:457–474. doi: 10.1590/S0102-695X2011005000195. [CrossRef] [Google Scholar]
  2. Abugri D., McElhenney W.H., Willian K.R. Fatty acid profiling in selected cultivated edible and wild medicinal mushrooms in the Southern United States. J. Exp. Food Chem. 2016;2:1–7. doi: 10.4172/2472-0542.1000108. [CrossRef] [Google Scholar]
  3. Mhanda F.N., Kadhila-Muandingi N.P., Ueitele I.S.E. Minerals and trace elements in domesticated Namibian Ganoderma species. Afr. J. Biotechnol. 2015;14:3216–3218. doi: 10.5897/AJB2015.14573. [CrossRef] [Google Scholar]
  4. De Sousa V.M.C., Dos Santos E.F., Sgarbieri V.C. The importance of prebiotics in functional foods and clinical practice. Food Nutr. Sci. 2011;2:4. doi: 10.4236/fns.2011.22019. [CrossRef] [Google Scholar]
  5. Bhakta M., Kumar P. Mushroom polysaccharides as a potential prebiotics. Int. J. Health Sci. Res. 2013;3:77–84. doi: 10.1016/j.bcdf.2015.11.001. [CrossRef] [Google Scholar]
  6. Cani P.D., Delzenne N.M. The role of the gut microbiota in energy metabolism and metabolic disease. Curr. Pharm. Des. 2009;15:1546–1558. doi: 10.2174/138161209788168164. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  7. Petrovska B. Protein fraction of edible Macedonian mushrooms. Eur. Food Sci. Technol. 2001;212:469–472. doi: 10.1007/s002170000285. [CrossRef] [Google Scholar]
  8. Batbayar S., Lee D.H., Kim H.W. Immunomodulation of fungal β-glucan in host defense signaling by dectin-1. Biomol. Ther. 2012;20:433–445. doi: 10.4062/biomolther.2012.20.5.433. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  9. Huan G., Cai W., Xu B. Vitamin D2, ergosterol, and vitamin B2content in commercially dried mushrooms marketed in China and increased vitamin D2 content following UV-C irradiation. Int. J. Vitam. Nutr. Res. 2016;21:1–10. doi: 10.1024/0300-9831/a000294. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  10. Robbins R.J. Phenolic acids in foods: An overview of analytical methodology. J. Agric. Food Chem. 2003;51:2866–2887. doi: 10.1021/jf026182t. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  11. Islam T., Yu X., Xu B. Phenolic profiles, antioxidant capacities and metal chelating ability of edible mushroom commonly consumed in China. LWT Food Sci. Technol. 2016;72:423–431. doi: 10.1016/j.lwt.2016.05.005. [CrossRef] [Google Scholar]
  12. Rai M., Tidke G., Wasser S.P. Therapeutic potential of mushrooms. Nat. Prod. Radiance. 2005;4:246–257. [Google Scholar]
  13. Nahata A. Ganoderma lucidum: A potent medicinal mushroom with numerous health benefits. Pharm. Anal. Acta. 2013;4:10. doi: 10.4172/2153-2435.1000e159. [CrossRef] [Google Scholar]
  14. Smina T.P., Nitha B., Devasagayam T.P., Janardhanan K.K. Ganoderma lucidumtotal triterpenes induce apoptosis in MCF-7 cells and attenuate DMBA induced mammary and skin carcinomas in experimental animals. Mutat. Res. 2017;813:45–51. doi: 10.1016/j.mrgentox.2016.11.010. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  15. Zeng Q., Zhou F., Lei L., Chen J., Lu J., Zhou J., Cao K., Gao L., Xia F., Ding S., et al. Ganoderma lucidumpolysaccharides protect fibroblasts against UVB-induced photoaging. Mol. Med. Rep. 2016;15:111–116. doi: 10.3892/mmr.2016.6026. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  16. Wu Y.S., Ho S.Y., Nan F.H. Ganoderma lucidumβ 1,3/1,6 glucan as an immunomodulator in inflammation induced by a high-cholesterol diet. BMC Complement. Altern. Med. 2016;16:500. doi: 10.1186/s12906-016-1476-3. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  17. Shuhaimi Y.S., Arbakariya M., Fatimah A., Khalilah A.B., Anas A.K., Yazid A.M. Effect of Ganoderma lucidumpolysaccharides on the growth of Bifidobacterium spp. as assessed using Real-time PCR. Int. Food Res. J. 2012;19:1199–1205. [Google Scholar]
  18. Li K., Zhuo C., Teng C., Yua S., Wang X., Hu Y., Ren G., Yu M., Qu J. Effects of Ganoderma lucidumpolysaccharides on chronic pancreatitis and intestinal microbiota in mice. Int. J. Biol. Macromol. 2016;93:904–912. doi: 10.1016/j.ijbiomac.2016.09.029. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  19. Tang X., Cai W., Xu B. Comparison of the chemical profiles and antioxidant and antidiabetic activities of extracts from two Ganoderma species (Agaricomycetes) Int. J. Med. Mushrooms. 2016;18:609–620. doi: 10.1615/IntJMedMushrooms.v18.i7.60. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  20. Wang X.L., Ding Z.Y., Liu G.Q. Improved production and antitumor properties of triterpene acids from submerged culture of Ganoderma lingzhi. Molecules. 2016;21:1395. doi: 10.3390/molecules21101395. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  21. Wu H., Tang S.Z., Huang Q. Hepatoprotective effects and mechanisms of action of triterpenoids from lingzhi or reishi medicinal mushroom Ganoderma lucidum(Agaricomycetes) on α-amanitin-induced liver injury in mice. Int. J. Med. Mushrooms. 2016;18:841–850. doi: 10.1615/IntJMedMushrooms.v18.i9.80. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  22. Rajasekaran M., Kalaimagal C. In vitro antioxidant activity of ethanolic extract of a medicinal mushroom, Ganoderma lucidum. J. Pharm. Sci. Res. 2011;3:1427–1433. [Google Scholar]
  23. Spinosa R. The chaga storey. Mycophile. 2006;47:1–8. [Google Scholar]
  24. Hartwell J.L. Plants Used against Cancer.Quartermain Publishing; Lawrence, MA, USA: 1982. 694p [Google Scholar]
  25. Hong K.B., Noh D.O., Park Y., Suh H.J. Hepatoprotective activity of water extracts from chaga medicinal mushroom, Inonotus obliquus (higher Basidiomycetes) against tert-butyl hydroperoxide induced oxidative liver injury in primary cultured rat hepatocytes. Int. J. Med. Mushrooms. 2015;17:1069–1076. doi: 10.1615/IntJMedMushrooms.v17.i11.70. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  26. Kang J.H., Jang J.E., Mishra S.K., Lee H.J., Nho C.W., Shin D., Jin M., Kim M.K., Choi C., Oh S.H. Ergosterol peroxide from Chaga mushroom (Inonotus obliquus) exhibits anti-cancer activity by down-regulation of the β-catenin pathway in colorectal cancer. J. Ethnopharmacol. 2015;15:303–312. doi: 10.1016/j.jep.2015.07.030. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  27. Lee H.S., Kim E.J., Kim S.H. Ethanol extract of Innotus obliquus (chaga mushroom) induces G1 cell cycle arrest in HT-29 human colon cancer cells. Nutr. Res. Pract. 2015;9:111–116. doi: 10.4162/nrp.2015.9.2.111. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  28. Hu Y., Teng C., Yu S., Wang X., Liang J., Bai X., Dong L., Song T., Yu M., Qu J. Inonotus obliquus polysaccharide regulates gut microbiota of chronic pancreatitis in mice. AMB Express. 2017;7:39. doi: 10.1186/s13568-017-0341-1. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  29. Luo K.W., Yue G.G., Ko C.H., Lee J.K., Gao S., Li L.F., Li G., Fung K.P., Leung P.C., Lau C.B. In vivo and in vitro anti-tumor and anti-metastasis effects of Coriolus versicoloraqueous extract on mouse mammary 4T1 carcinoma. Phytomedicine. 2014;21:1078–1087. doi: 10.1016/j.phymed.2014.04.020. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  30. Kobayashi M., Kawashima H., Takemori K., Ito H., Murai A., Masuda S., Yamada K., Uemura D., Horio F. Ternatin, a cyclic peptide isolated from mushroom, and its derivative suppress hyperglycemia and hepatic fatty acid synthesis in spontaneously diabetic KK-A(y) mice. Biochem. Biophys. Res. Commun. 2012;427:299–304. doi: 10.1016/j.bbrc.2012.09.045. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  31. Yu Z.T., Liu B., Mukherjee P., Newburg D.S. Trametes versicolorextract modifies human fecal microbiota composition in vitro. Plant Foods Hum. Nutr. 2013;68:107–112. doi: 10.1007/s11130-013-0342-4. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  32. Pallav K., Dowd S.E., Villafuerte J., Yang X., Kabbani T., Hansen J., Dennis M., Leffler D.A., Newburg D.S., Kelly C.P. Effects of polysaccharopeptide from Trametes versicolorand amoxicillin on the gut microbiome of healthy volunteers. Gut Microbes. 2014;5:458–467. doi: 10.4161/gmic.29558. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  33. Matijašević D., Pantić M., Rašković B., Pavlović V., Duvnjak D., Sknepnek A., Nikšić M. The antibacterial activity of Coriolus versicolormethanol extract and its effect on ultrastructural changes of Staphylococcus aureus and Salmonella Enteritidis. Front. Microbiol. 2016;7:1226. doi: 10.3389/fmicb.2016.01226. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  34. Alonso E.N., Ferronato M.J., Gandini N.A., Fermento M.E., Obiol D.J., Lopez Romero A., Arévalo J., Villegas M.E., Facchinetti M.M., Curino A.C. Antitumoral effects of D-fraction from Grifola frondosa(maitake) mushroom in breast cancer. Nutr. Cancer. 2017;69:29–43. doi: 10.1080/01635581.2017.1247891. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  35. Lin C.H., Chang C.Y., Lee K.R. Cold-water extracts of Grifola frondosaand its purified active fraction inhibit hepatocellular carcinoma in vitro and in vivo. Exp. Biol. Med. 2016;241:1374–1385. doi: 10.1177/1535370216640149. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  36. Harhaji L.J., Mijatović S., Maksimović-Ivanić D., Stojanović I., Momcilović M., Maksimović V., Tufegdzić S., Marjanović Z., Mostarica-Stojković M., Vucinić Z., et al. Anti-tumor effect of Coriolus versicolormethanol extract against mouse B16 melanoma cells: In vitro and in vivo study. Food Chem. Toxicol. 2008;46:1825–1833. doi: 10.1016/j.fct.2008.01.027. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  37. Phillip A., Green E.S.J., Voigt R.M. The gastrointestinal microbiome alcohol effects on the composition of intestinal microbiota. Alcohol. Res. 2015;37:223–236. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  38. Guinane C.M., Cotter P.D. Role of the gut microbiota in health and chronic gastrointestinal disease: Understanding a hidden metabolic organ. Ther. Adv. Gastroenterol. 2013;6:295–308. doi: 10.1177/1756283X13482996. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  39. Conlon M.A., Bird A.R. The impact of diet and lifestyle on gut microbiota and human health. Nutrients. 2014;7:17–44. doi: 10.3390/nu7010017. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  40. Houghton D., Stewart C.J., Christopher P. Gut microbiota and lifestyle interventions in NAFLD. Int. J. Mol. Sci. 2016;17:447. doi: 10.3390/ijms17040447. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  41. Clarke S.F., Murphy E.F., Nilaweera K. The gut microbiota and its relationship to diet and obesity new insights. Gut Microbes. 2012;3:186–202. doi: 10.4161/gmic.20168. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  42. Finelli C., Tarantino G. Non-alcoholic fatty liver disease, diet and gut microbiota. EXCLI J. 2014;13:461–490. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar] Retracted
  43. Schuijt T.J., Lankelma J.M., Scicluna B.P., Schuijt T.J., Lankelma J.M., Scicluna B.P., de Sousa e Melo F., Roelofs J.J., de Boer J.D., Hoogendijk A.J., et al. The gut microbiota plays a protective role in the host defence against pneumococcal pneumonia. Gut. 2016;65:575–583. doi: 10.1136/gutjnl-2015-309728. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  44. Vyas U., Ranganathan N. Probiotics, prebiotics, and synbiotics: Gut and beyond. Gastroenterol. Res. Pract. 2012:872716. doi: 10.1155/2012/872716. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  45. Jandhyala S.M., Talukdar R., Subramanyam C., Vuyyuru H., Sasikala M., Reddy D.N. Role of the normal gut microbiota. World J. Gastroenterol. 2015;21:8787–8803. doi: 10.3748/wjg.v21.i29.8787. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  46. Le Blanc J.G., Milani C., de Giori G.S. Bacteria as vitamin suppliers to their host: A gut microbiota perspective. Curr. Opin. Biotechnol. 2013;24:160–168. doi: 10.1016/j.copbio.2012.08.005. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  47. Kang M.J., Kim H.G., Kim J.S., Oh D.G., Um Y.J., Seo C.S., Han J.W., Cho H.J., Kim G.H., Jeong T.C., et al. The effect of gut microbiota on drug metabolism. Expert Opin. Drug Metab. Toxicol. 2013;9:1295–1308. doi: 10.1517/17425255.2013.807798. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  48. Wu H.J., Wu E. The role of gut microbiota in immune homeostasis and autoimmunity. Gut Microbes. 2012;3:4–14. doi: 10.4161/gmic.19320. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  49. Okumura R., Takeda K. Maintenance of gut homeostasis by the mucosal immune system. Proc. Jpn. Acad. Ser. B Phys. Biol. Sci. 2016;92:423–435. doi: 10.2183/pjab.92.423. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  50. Goto Y., Ivanov I.I. Intestinal epithelial cells as mediators of the commensal–host immune crosstalk. Immunol. Cell Biol. 2013;91:204–214. doi: 10.1038/icb.2012.80. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  51. Hutkins R.W., Krumbeck J.A., Bindels L.B., Cani P.D., Fahey G., Jr., Goh Y.J., Hamaker B., Martens E.C., Mills D.A., Rastal R.A., et al. Prebiotics: Why definitions matter. Curr. Opin. Biotechnol. 2016;37:1–7. doi: 10.1016/j.copbio.2015.09.001. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  52. Singdevsachan S.K., Mishra P.A.J., Baliyarsingh B., Tayung K., Thatoi H. Mushroom polysaccharides as potential prebiotics with their antitumor and immunomodulating properties: A review. Bioact. Carbohydr. Diet. Fibre. 2015;7:1–14. doi: 10.1016/j.bcdf.2015.11.001. [CrossRef] [Google Scholar]
  53. Varshney J., Ooi J.H., Jayarao B.M. White button mushrooms increase microbial diversity and accelerate the resolution of Citrobacterrodentium infection in mice. J. Nutr. 2013;143:526–532. doi: 10.3945/jn.112.171355. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  54. Meneses M.E., Carrera M.D., Torres N. Hypocholesterolemic properties and prebiotic effects of Mexican Ganoderma lucidumin C57BL/6 Mice. PLoS ONE. 2016;11:e0159631. doi: 10.1371/journal.pone.0159631. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  55. Giannenasa I., Tsalie E.B., Chronisc E.F. Consumption of Agaricus bisporusmushroom affects the performance, intestinal microbiota composition and morphology, and antioxidant status of turkey poults. Anim. Feed Sci. Technol. 2011;165:218–229. doi: 10.1016/j.anifeedsci.2011.03.002. [CrossRef] [Google Scholar]
  56. Geurts L., Neyrinck A.M., Delzenne N.M. Gut microbiota controls adipose tissue expansion, gut barrier and glucose metabolism: Novel insights into molecular targets and interventions using prebiotics. Benef. Microbes. 2014;5:3–17. doi: 10.3920/BM2012.0065. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  57. Xu X., Zhang X. Lentinula edodes-derived polysaccharide alters the spatial structure of gut microbiota in mice. PLoS ONE. 2015;10:e0115037. doi: 10.1371/journal.pone.0115037. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  58. Saman P., Chaiongkarn A., Moonmangmee S., Sukcharoen J., Kuancha C., Fungsin B. Evaluation of prebiotic property in edible mushrooms. Biol. Chem. Res. 2016;3:75–85. [Google Scholar]
  59. Pandeya D.R., Souza R.D., Rahman M.M. Host-microbial interaction in the mammalian intestine and their metabolic role inside. Biomed. Res. 2011;2:1–8. [Google Scholar]
  60. Gerritsen J., Smidt H., Rijkers G.T., de Vos W.M. Intestinal microbiota in human health and disease: The impact of probiotics. Genes Nutr. 2011;6:209–240. doi: 10.1007/s12263-011-0229-7. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  61. Khoruts A., Dicksved J., Jansson J.K., Sadowsky M.J. Changes in the composition of the human fecal microbiome after bacteriotherapy for recurrent Clostridium difficile-associated diarrhea. J. Clin. Gastroenterol. 2010;44:354–360. doi: 10.1097/MCG.0b013e3181c87e02. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  62. Hetland G., Dag M., Eide M., Haugen M.H., Mirlashari M.R., Paulsen J.E. The Agaricus blazei-based mushroom extract, andosan, protects against intestinal tumorigenesis in the A/J Min/+ mouse. PLoS ONE. 2016;11:e0167754. doi: 10.1371/journal.pone.0167754. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  63. Huang H.Y., Korivi M., Chaing Y.Y., Chien T.Y., Tsai Y.C. Pleurotus tuber-regium polysaccharides attenuate hyperglycemia and oxidative stress in experimental diabetic rats. J. Evid. Based Complement. Altern. Med. 2012:856381. doi: 10.1155/2012/856381. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  64. Chang C.J., Lin C.S., Lu C.C., Martel J., Ko Y.F., Ojcius D.M., Tseng S.F., Wu T.R., Chen Y.Y., Young J.D., et al. Ganoderma lucidumreduces obesity in mice by modulating the composition of the gut microbiota. Nat. Commun. 2015;6:7489. doi: 10.1038/ncomms8489. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  65. Stamets P.E. Integrative Fungal Solutions for Protecting Bees and Overcoming Colony Collapse Disorder (CCD): Methods and Compositions. 20140220150 A1. U.S. Patent. 2014 Aug 7;
  66. Kim H., Han S., Lee C., Lee K., Hong D. Compositions Containing Polysaccharides from Phellinus linteusand Methods for Treating Diabetes Mellitus Using Same. 6,809,084 B1. U.S. Patent. 2004 Oct 26;
  67. Kuo H.C., Lu C.C., Shen C.H., Tung S.Y., Hsieh M.C., Lee K.C., Lee L.Y., Chen C.C., Teng C.C., Huang W.S., et al. Hericium erinaceus mycelium and its isolated erinacine A protection from MPTP-induced neurotoxicity through the ER stress, triggering an apoptosis cascade. J. Transl. Med. 2016;14:78. doi: 10.1186/s12967-016-0831-y. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar] Retracted
  68. Lindequist U., Niedermeyer T.H.J., Julich W.D. The pharmacological potential of mushrooms. Evid. Based Complement. Altern. Med. 2005;2:285–299. doi: 10.1093/ecam/neh107. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  69. Xu X., Yang J., Ning Z. Lentinula edodes-derived polysaccharide rejuvenates mice in terms of immune responses and gut microbiota. Food Funct. 2015;6:2653–2663. doi: 10.1039/C5FO00689A. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  70. Grienke U., Zoll M., Peintner U. European medicinal polypores—A modern view on traditional uses. J. Ethnopharmacol. 2014;154:564–583. doi: 10.1016/j.jep.2014.04.030. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  71. Lemieszek M., Rzeski W. Anticancer properties of polysaccharides isolated from fungi of the Basidiomycetes class. Contemp. Oncol. 2012;16:285–289. doi: 10.5114/wo.2012.30055. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]

 

Related Posts