V ľudskom tele vyvážené fungovanie buniek, orgánov a orgánových systémov zabezpečujú látky prenášajúce signály.

Alergická rinitída (lat. rhinitis allergica) sa začína uvoľňovaním špeciálnych molekúl prenášajúcich zápalový signál. Alergická rinitída je spôsobená tým, že u atopického (t. j. alergického) jedinca daný alergén stimuluje produkciu špecifického imunoglobulínu E (lgE) cez T-bunky (Th2) – hlavne cez interleukin-4 (IL-4). To vedie k vyprázdneniu histamínu uloženého v mastocytoch vo forme granúl. To vedie k tzv. degranulácii. Enzýmy cyklo-oxigenázy (COX) produkujú prostaglandíny (PG) a leukotriény (LT). PG je okrem iného zodpovedný za zápal a LT za spúšťanie astmatických ochorení.

Neskorú fázu alergického zápalu nosovej sliznice spôsobujú zápalové signálne cytokíny IL-1β, IL-6, TNF, interferón gama (IFNγ), IL-12, IL-18, granulocytemacrophage colony stimulating factor (GMGSF). Ich účinok v bunkách T-helper 2 (Th2) spôsobuje IL-5, čo vedie k uvoľňovaniu PG a LT z eozinofilných imunitných buniek.

Upozornenie: Vzhľadom na rozsah odborného výskumu pridávame odkazy na pôvodné články. Na preklad je potrebné použiť online prekladač. Originálne články: 1.časť, 2.časť, 3.časť, 4.časť.

Rešerš

Pozrime sa na súvislosti medzi ochoreniami, imunitným systémom a imunitu podporujúcimi účinnými látkymi z huby Shiitake (Lentinula edodes), huby Maitake (Grifola frondosa) a Cordycepsu (Cordyceps sinensis).

Imunitný systém je orgánový systém zložený z rôznych buniek a tkanív. Väčšinou ho možno chápať ako dobre organizovanú sieť, ktorá chráni naše telo. Jej časti komunikujú prostredníctvom bielkovinových látok – cytokíny, interleukíny (IL). Imunitný systém je zodpovedný najmä za ničenie patogénov, ale aj telesných buniek, ktoré sa môžu stať zhubnými, alebo spustili zhubnú (malígnu) premenu.

Rozlišuje sa vrodená a získaná imunita. V praxi je prvá z nich založená na fagocytárnej funkcii bielych krviniek (leukocytov), t. j. na ich schopnosti „požierať“ cudzie látky, zatiaľ čo získaná imunita je založená (najmä) na veľmi rôznorodej činnosti T- a B-lymfocytov.

REISHI

V experimente sa kyselina ganoderma C a D, a cyklo-okta-sulfur „bránili“ uvoľňovaniu histamínu z mastocytov.  Čínski vedci tiež v experimente ukázali, že vo vode rozpustný polysacharid mandľovej huby významne znížil hladinu zápalového signálu IL-1β a TNF-α v krvnom sére. Znižuje tiež aktivitu B-buniek, ktoré sa menia na mastocyty prostredníctvom inhibície COX-2 a jadrového faktora kappa-light-chain-enhancer (NF-KB). Vďaka tomu – čo je vo väčšine prípadov kľúčové – sa znižuje uvoľňovanie histamínu! 

SHIITAKE

Vo vode rozpustné polysacharidy húb shiitake: lentinan, LEM (extrakt z mycélia bohatý na lignan) a zlúčeniny JLS-18, EP3 a EPS4 majú antivírusovú aktivitu prostredníctvom podpory interferónov.

Shiitake obsahuje najvyššie množstvo vitamínu D zo všetkých potravín rastlinného pôvodu (vrátane druhov húb). Vitamín D je tiež kľúčový pri aktivácii a regulácii T-buniek.

CORDYCEPS 

Polysacharid CPS-F z Cordycepsu inhiboval v aktivovaných makrofágoch TNFα, ako aj jeho receptora číslo 1 (TNFR1) takzvanú „up-reguláciu“. Niektoré steroly a triterpenoidy inhibujú aktivitu enzýmov COX-1 a COX-2, LOX-5, MPO.

MAITAKE

Vo vode rozpustná frakcia huby Maitake významne znížila faktory IL-1β, IL-6, TNF a IL-4. Vo vode rozpustný agariko-glycerid huby Maitake tiež významne (p < 0,05) inhiboval IL-1β, TNF-α, COX-2, ICAM-1 a NF-κB.

Pre mnohé z týchto látok platí, že napriek stimulácii makrofágov prostredníctvom aktivácie IL-1, IL-6, NO a TNF nespôsobujú dozrievanie B buniek ani degranuláciu mastocytov, ktoré sú významné pri alergii. Je to preto, že pomer Th1/Th2 buniek sa nezvyšuje v prospech Th2.

Podporná úloha týchto látok v boji proti patogénom je teda zrejmá, ale nemusia nevyhnutne spôsobovať škodlivý zápal. V skutočnosti dokonca inhibujú (v značnej časti prípadov) procesy prenosu zápalových signálov. 

Mandľová huba, Reishi, Shiitake, Cordyceps a Maitake obsahujú užitočné vo vode rozpustné polysacharidy, peptidoglykány a triterpény rozpustné v tukoch. Mnohé z týchto látok majú antihyperlipidemické, glukózu v krvi znižujúce a imunomodulačné vlastnosti s rôznymi mechanizmami účinku. Ten sa prejavuje aktiváciou monocytov, prirodzených zabíjačov (NK) a T-buniek (CD4+ pomocných a CD8+ cytotoxických). V kombinácii s ďalšími látkami modernej mykoterapie ako pro-apoptotické a cyklín D1 inhibičné účinky (t. j. „spomalenie bunkového delenia“) existuje dôvod domnievať sa, že môže podporiť aj terapiu širokého spektra zhubných nádorov.